6. 6. 2011
MÉDIÁ: Oddlženie RTVS bude jasnejšie v júli
Zdroj: SITA

Bratislava, 5. 6. 2011 - Možnosti oddlženia Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) by mali byť jasnejšie v júli.
"Ministerstvo financií si uvedomuje naliehavosť problému zadlženia RTVS, no bližšie sa mu bude venovať v júli, keď budú na stole najčerstvejšie analýzy vývoja rozpočtových príjmov," uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Kumulovaná strata RTVS za Slovenskú televíziu (STV) za roky 2007 až 2010 je 45 miliónov eur. Ako opakovane verejne zdôraznila generálna riaditeľka RTVS Miloslava Zemková súčasný stav je udržateľný len pár mesiacov. Vyrovnané hospodárenie očakáva Zemková najskôr v roku 2012, no iba ak médiu na vykrytie jeho straty prispeje štát. Z vlastných príjmov to totiž nedokáže.
Pre dlhy RTVS šetrí a plánuje aj prepúšťanie. Vôbec prvý rozpočet RTVS, rozpočet na tento rok, ktorý Rada RTVS schválila 14. apríla, je veľmi úsporný, priniesol škrty a aj prepúšťanie približne 400 ľudí. Hlavným dôvodom reštrikcií je podľa vedenia RTVS vysoká zadlženosť, ktorú RTVS zdedil po STV. "Naproti tomu SRo v posledných štyroch rokoch kumulatívne vykázala pozitívny hospodársky výsledok. STV od roku 2007 vytvárala každoročne stratu a k 31. decembru 2010 vznikla za posledné štyri roky kumulatívna strata vo výške 45,8 mil.," uviedlo v komuniké po schválení rozpočtu vedenie RTVS.
"Úspornými opatreniami sa RTVS podarilo znížiť prevádzkové náklady cca o 250 tis. eur mesačne. Pripravovanými systémovými reštrukturalizačnými opatreniami sa odhaduje možné zníženie prevádzkových nákladov cca o 17 až 20 mil. eur ročne," vyplýva to z dokumentu 'Informácia o vývoji rozpočtu verejnej správy v roku 2011', ktorý vláda vzala na vedomie na svojom rokovaní 18. mája. Materiál bol predložený ministrom financií Ivanom Miklošom a o RTVS hovorí v poslednej, tretej časti - "Prehľad otvorených otázok súvisiacich s rozpočtom verejnej správy na rok 2011''.
RTVS ako právny nástupca prevzal po Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii "nielen aktíva, ale aj straty predchádzajúcich období, nesplatené záväzky, nevýhodné a aj nevypovedateľné obchodné zmluvy. V dôsledku týchto faktorov je RTVS aj v roku 2011 platobne neschopná, z titulu čoho hrozia spoločnosti exekúcie a súdne spory". Zároveň je v materiáli strata RTVS za minulý rok vyčíslená na 24,5 milióna eur, pričom kumulovaná strata, ktorú RTVS prevzala do svojho hospodárenia, je 45 miliónov eur. "Stratu, ktorú prevzala zo zaniknutej Slovenskej televízie, zapríčinilo najmä nesprávne nastavenie rozpočtu a riadenie všetkých zdrojov, nižší než predpokladaný príjem zo štátneho rozpočtu a nehospodárne nakladanie s verejnými financiami. Z uvedeného dôvodu žiada RTVS o dodatočné zvýšenie rozpočtu v objeme 45 mil. eur. Za predpokladu, že RTVS zníži v celom objeme poskytnutých finančných prostriedkov svoje záväzky, bude mať táto operácia nulový vplyv na deficit rozpočtu verejnej správy," dodáva sa v materiáli.
To, že do oddlženia RTVS bude musieť vstúpiť štát. avizoval minister kultúry Daniel Krajcer krátko po zvolení Miloslavy Zemkovej poslancami Národnej rady SR 10. februára za historicky prvú šéfku RTVS.

6. 6. 2011
Nevidiaci novinár
Blog.sme.sk 5.6.2011
Marcela Bagínová

Michal Herceg
Taxík zaflekoval na štrku. Po chvíli sa otvorili jeho zadné dvere. Nikto nevychádzal. Až keď k autu pristúpila Magda. Usmiala sa a my sme uvideli bielu paličku.
Bolo to práve vtedy, keď sme sedeli na drevených laviciach a popíjali minerálku. Rozprávali o živote a o chorobách, ktoré nás stretli počas uplynulých dní. O sile priateľstva i samote, ktorú musíme prijať.
Zaflekovanie kolies nás vytrhlo z našich trápení. Biela palička zasvietila viac ako všetko ostatné. Nasadili sme si srdcové masky: súcit, strach, povzdych, že naše problémy nie sú ničím, oproti tomu, aké ich má on. Mlčali sme.
„Ja ho poznám." Prerušil ticho môj známy, keď sa ku nám blížil muž z auta. „Je to nevidiaci novinár. Volá sa Michal Herceg. Robí pre Slovenský rozhlas. "
Prikývla som. Vedela som, že má prísť, aby sme sa porozprávali o mojich knihách, ktoré som niekoľko minút mala začať prezentovať. Držal sa Magdinho pleca a kráčal.
„Ako môže byť niekto kto nevidí, novinárom?" - spýtal sa môj otec a jeho ruky sa dotýkali kolies invalidného vozíka.
„Môže, ale iba vtedy, ak neprestane bojovať a nevzdá sa." Zaznela odpoveď od stola.
Bolo mi jasné, že tento človek nám dal prvú lekciu skôr, ako sa spolu osobne stretli.
Pozdravili sme sa. Podali sme si ruky. Triafal pomerne presne. Jeho pokojný hlas zrušil všetky rozpaky, či obavy a nikto zrazu necítil potrebu ľutovať ho. Vyžaroval z neho pokoj a láska, úcta k človeku, zapálenosť pre dobré dielo, ktoré robí...
Magda ho zverila do našej strarostlivosti a šla pripravovať „akciu o anjelikovi Riškovi". Sadli sme si, objednal si kávu a vytiahol „nahrávatko."
Za iných okolností by boli mojimi spoločníkmi „brat chaos a sestra panika", ale na túto autogramiádu zabudli prísť. Možno preto, že tam bol on - Michal. Kto vie.
Pri našom rozhovore som si uvedomovala, že vidí viac ako ja. Lebo na svet pozerá stále s láskou. Ďakuje za to, čo ja vnímam ako samozrejmosť. Počúva a pýta sa. Premýšľa a nejde mu o prestíž, alebo slávu. Ide mu o konkrétneho človeka, s ktorým práve rozpráva.
Aj keď to nemá v živote ľahké, vždy v ťažkostiach objaví kúsok dobra. Jednoducho nájde niečo, z čoho sa môže radovať.
Chce žiť. Chce pomáhať. Pracovať a tvoriť... Prekonáva prekážky a dovolí ľuďom, aby mu pomáhali.
Položí vám ruku na plece a vy ho sprevádzate. Môžete byť na chvíľu jeho očami, ktoré sa na svet pozerajú akosi radostnejšie. Nie preto, že ste na tom zdravotne lepšie ako on, ale preto, že môžete čerpať z pokoja, ktorý z neho vychádza..., z prítomnosti lásky, ktorá iste bolí, ale aj uzdravuje.
Po rozhovore so mnou sa odobral k Danovi. Ten spolu s deťmi maľoval obrázky pre Anjela Riška. „Videl som vás v meste." Povedal, aby nadviazal dialóg. „No to je pekné, ale ja som vás nevidel." Odpovedal Michal a obaja sa rozosmiali. Aj bez slov im bolo jasné, že „vidieť" a „vidieť" nie je to isté.
Niečo sa vo mne zlomilo. Cestou domov som premýšľala nad ľudskými pohľadmi a predsudkami.
Čo chceme vidieť? Nevidiaceho, ktorému treba pomáhať - a na to nie vždy máme chuť?
Človeka, ktorý vďaka svojmu „inému obdarovaniu", má sedieť za dverami svojej izby a netúlať sa po svete s „nahrávatkom."?
Niekoho, pred kým, máme rešpekt, lebo nevieme, ako sa máme s ním rozprávať, aby sme mu svojim slovom neublížili?
Alebo...
Človeka, ktorým sa môžeme nechať obdarovať.
Vykročiť na chvíľu spolu s ním v jeho „topánkach", vidieť ako vníma svet a jeho hodnoty.
Nabrať silu tam, kde hovoríme, že jej už niet...
Michal netuší, že dnes som si ho vzala na mušku. A nemyslím si, že bude nadšený. Ale chcem, aby ste o ňom vedeli a aby ste ho spoznali ako človeka, ktorý sa nevzdal v boji so životom.
Vidí viac, ako mnohí z nás...
A hoci má sto, ba tisíc dôvodov na kritizovanie a šomranie, hľadá vždy to pozitívne...
Michal, ďakujem, že žijete medzi nami.